2.časť - dokončenie zo včera: Renomovaný USA žurnalista Varoli: Dôvody, prečo USA a Západ nechcú, aby ich občania navštevovali Rusko!

Toto je najlepší a najobjektívnejší opis súčasného Ruska, aký som kedy čítal od experta zo Západu. USA novinár John Varoli viac rokov publikoval z Ruska pre New York Times, Reuters a Bloomberg a krajinu veľmi dobre pozná.

-

Stúpajúca životná úroveň:

Ruská ekonomika je na vzostupe a ľudia dnes žijú oveľa lepšie ako pred rokom 2000, keď sa prezidentom stal Vladimir Putin. Nezamestnanosť je tesne nad 2,5 percenta a inflácia je pod kontrolou. Úrokové sadzby sa však pohybujú v pásme 17 percent, čo spomaľuje ďalší ekonomický rast.

Putinova vláda ale prijala konkrétne politické rozhodnutia, ktoré zlepšili kvalitu života.

Patrí medzi ne jeho energické úsilie o zlepšenie presadzovania práva, obnovenie verejnej bezpečnosti a čoraz účinnejšie eliminovanie organizovaného zločinu a zovretia, ktoré kedysi mali nad ruskou ekonomikou liberálni oligarchovia. V 90-tych a 2000-tych rokoch oligarchovia odčerpali stovky miliárd dolárov z národného bohatstva, väčšinou prostredníctvom predaja surovín, a potom peniaze ukryli v zahraničí.

Dodnes môžem osobne menovať ruských gangstrov, ktorí utiekli pred spravodlivosťou z Moskvy a našli vrelé privítanie v USA. To je dôvod, prečo niektorí exiloví oligarchovia nemôžu odpustiť Putinovi a naďalej financujú takzvané „opozičné osobnosti“, ako bol napríklad zosnulý americký aktivista Alexej Navaľnyj.

Keď hovorím o zvyšovaní životnej úrovne v Rusku, tak nemyslím len materiálny blahobyt. Je potrebné zvážiť aj nemateriálne hodnoty, ako napríklad život v krajine, kde vláda chráni a podporuje národné kultúry, tradičné hodnoty a suverenitu. To je určite hlavný faktor optimizmu, ktorý som cítil v Rusku.

Živé a otvorené diskusie v Rusku

Každý, s kým som hovoril, od priemerného človeka na ulici až po tých, ktorých som stretol na podujatiach, preukázal výnimočnú intelektuálnu zvedavosť a schopnosti. Ľudia boli otvorení, radi diskutovali a debatovali. Preukázali vysokú úroveň vedomostí o svojej krajine a o svete.

Prednášal som na Technickej univerzite v Petrohrade, kde prebiehali zaujímavé diskusie so študentmi, z ktorých niektorí nesúhlasili s politikou Ruska. Nikto sa nebál. Rozhovory boli živé a bez zábran. Neexistovala žiadna „tajná polícia“ pripravená zaútočiť, ako to často býva na amerických univerzitách.

Prevažná väčšina Rusov úprimne podporuje prezidenta Putina, ako ukazujú nedávne voľby.

Existujú dva hlavné dôvody jeho obrovskej popularity: Zastavil rozpad Ruska v 90. rokoch a jeho politika urobila z krajiny oveľa lepšie miesto pre život.

Zúčastnil som sa aj niekoľkých diskusných relácií v národnej televízii, kde sme diskutovali o geopolitike. Bol som prekvapený, že televízny moderátor vždy prezentoval americkú verziu udalostí a dokonca ukázal západné médiá, aby publikum jasne pochopilo obe strany, nielen ruský pohľad.

Potom viacerí z nás diskutovali a analyzovali danú tému. Nikto sa ma nikdy nesnažil cenzúrovať, ovládať, alebo nútiť, aby som povedal určité veci a iné zas nie. A niektoré diskusné relácie sa vysielali naživo – čo ukazuje, koľko slobody umožňujú ruské médiá.

Biely Dom sa bojí Američanov cestujúcich do Ruska. Prečo?

Pretože nechce, aby sme poznali pravdu o tom, ako sa Putinovi podarilo urobiť Rusko silnejším, lepším a bohatším, ako chránil národnú kultúru a jej tradície – všetko, čo by väčšina Američanov chcela vidieť od svojej vlastnej vlády.

Z tohto dôvodu Ministerstvo zahraničných vecí USA klasifikovalo Rusko ako „riziko úrovne 4 – NECESTOVAŤ“. John Kirby, hovorca Národnej bezpečnostnej rady Bieleho Domu, povedal:

„Ak ste občanom USA, vrátane dvojitého občianstva, žijete v Rusku alebo cestujete do Ruska, mali by ste okamžite opustiť krajinu. Okamžite odíďte."

Čo sa mňa týka, už teraz sa nemôžem dočkať opätovného návratu do Ruska. A mnohí Američania so mnou súhlasia. Rusko sa stalo cieľom amerických disidentov a utečencov a existujú súkromné ​​snahy o založenie dvoch „amerických dedín“ pri Moskve.

Crocus a ruská historická misia

Moju cestu do Ruska v posledný deň zatienili správy o ohavnom teroristickom útoku v Moskve. Vyšetrovatelia do značnej miery už dokázali, že za masakrom v Crocuse stáli ukrajinské spravodajské služby a s najväčšou pravdepodobnosťou im pomohol Západ.

Začiatkom tohto roka námestníčka ministra zahraničných vecí Victoria Nuland pohrozila Rusku „nepríjemnými prekvapeniami“, zatiaľ čo predseda Zboru náčelníkov štábov generál Mark Miley sa vyhrážal:

„Nemal by existovať žiadny Rus, ktorý by išiel spať bez toho, aby sa neobával, či nepríde niekto uprostred noci a nepodreže mu hrdlo, keď spí.“

Spojené štáty a NATO ako celok nesú zodpovednosť za teroristické útoky prinajmenšom preto, že v posledných dvoch rokoch podnecovali nenávisť voči Rusom prostredníctvom dezinformácií a vyzbrojovaním režimu v Kyjeve, a pretože CIA aktívne podporovala Ukrajincov a ich tajnú políciu pri páchaní teroristických útokov a iných trestných činov.

Teroristický útok v Crocus City je bodom zlomu. Je to klinec do rakvy kyjevského režimu a možno aj NATO. Útok len posilnil ruské odhodlanie. Len minulý týždeň ruské letectvo ochromilo veľkú časť ukrajinskej energetickej infraštruktúry a prebieha pátranie po agentoch jeho spravodajských služieb zodpovedných za rôzne teroristické útoky.

A aby som nezabudol, lebo aj to je veľmi dôležité – jedlo.

Ruské jedlo je fantastické. Je prirodzené, čerstvé, skvelé, rôznorodé.

Myslím si, že je to dôsledok prísnej vládnej regulácie ponuky potravín a kvality surovín a spôsobov prípravy – niečo, čo v Spojených štátoch takmer neexistuje.

Rusi viac ako kedykoľvek predtým veľmi dobre chápu, že bojujú o prežitie proti obrovskej koalícii asi 50 nepriateľských krajín, ktorá už dávno je na ich hraniciach a ich takmer obkolesuje, aby pokračovala tam, kde Napoleon a Hitler zlyhali.

V mnohých ohľadoch by sme mohli liberálny globalistický útok Západu dokonca klasifikovať ako „duchovného dediča“ nacistického kultu smrti.

Nedávne udalosti jasne ukazujú, že sme sa posunuli mimo sféru obyčajného geopolitického súperenia medzi Východom a Západom. Teraz je to už len ďalšia epická vojna Ruska proti zlu zo Západu.

Ale posledných 210 rokov jasne ukazuje, že Rusko vždy vychádza ako víťaz.“

Toľko z pera tohto skvelého človeka z USA, ktorý doslova veľmi dôverne pozná Rusko, jeho históriu, jeho výnimočnú kultúru a jeho nesmierne hlboku a nádherne emocionálnu dušu, ktorá sa neobyčajným spôsobom zrkadlí najmä v prekrásnych ruských piesňach.

John sa pre toto všetko a ešte aj pre mnoho iného priam vrúcne zamiloval do Ruska i do jeho ľudí. A samozrejme ovláda veľmi dobre aj ich reč.

Keď som dočítal jeho riadky, tak som sa pristihol pritom, že moje oči boli plné sĺz – boli to slzy dojatia.

Spoznal som v priebehu rokov viacerých západných žurnalistov z Francúzska, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Holandska i z južnej Ameriky, ktorí sa podobne ako John Varoli  zamilovali do Ruska a nechali v ňom veľký kus svojho srdca.

Spomeniem aspoň troch z nich, boli to skvelé osobnosti s veľmi rozsiahlym intelektuálnym poznaním:

Hans Joachim Deckert, Gerd Ruge, Klaus Bednarz.

Všetci traja boli mojimi dobrými priateľmi a ako zahraniční korešpodenti prežili viac rokov v Rusku, naučili sa veľmi dobre rusky a publikovali o krajine nespočetné články a knihy. 

Hans Joachim z Viedne, kam z Nemecka odišiel žiť, sa dokonca zaľúbil do Rusky z Moskvy a vzal si ju za manželku.