Akú farbu má naše Slnko? A akú farbu majú iné hviezdy?

Hneď na úvod prezradím, že ani jedna z hviezd nemá nikdy takú farbu, ako ju vidíme. Aj naše Slnko je hviezdou a ešte nikdy nemalo žltú farbu, ako ju pozorujeme na Zemi my. Astrofyzici vypočítali skutočné farby hvied (áno, naozaj je to možné zistiť len matematickými výpočtami), ako by sme ich videli, keby sme ich mohli pozorovať zblízka a nie z obrovských vzdialeností, a to ešte aj cez našu atmosféru.

Zdanlivo žltá farba nášho Slnka, a práve tak aj zvláštna oranžovo-červenkastá farba, keď sa večer zošerieva, i vtedy, keď sa zapalujú ranné zore, to všetko je spôsobené len atmosferickými efektami.

Zásadne platí, že farba každého objektu závisí od jeho povrchovej teploty. Platí tiež, že každé teleso žiari o to  intenzívnejšie, čím viac svetla absorbuje.

Z toho vyplýva, že čierne teleso žiari najjasnejšie. V tom prípade hovoríme o absolútne čiernom telese. A je to také hypotetické teleso, ktoré dokonale absorbuje elektromagnetické žiarenie každej vlnovej dĺžky dopadajúce na jeho povrch.

Tento objekt je ideálny žiarič, ktorý emituje najväčšie množstvo žiarenia. Aj hviezdy sa označujú ako žiariace čierne objekty. Tieto objekty vyžarujú svetlo vo všetkých vlnových dĺžkach. Forma ich vyžarovacieho spektra je daná ich teplotou.

Záverom konštatujeme, že Slnko má bielu farbu, a to preto, lebo ako žiariaci čierny objekt vyžaruje svetlo všetkých vlnových dĺžok a jeho maximum sa nachádza v tom vlnovom rozsahu, ktorý je pre nás viditeľný. Je to veľmi úzky vlnový rozsah, a síce od červenej farby, vlnovej dĺžky 750 nm až po fialovú farbu, vlnovej dĺžky 400nm.

Výrazne menšie hviezdy ako je naše Slnko majú podstatne nižšiu teplotu a ich svetlo sa preto javí červenkasté. Súvisí to s tým, že nimi vyžarované svetlo má maximum žiarenia posunuté do červeného vlnového rozsahu. Najväčšie hviezdy Mliečnej dráhy žiaria modrastým svetlom, a to preto lebo ich povrchová teplota je mnohonásobne vyššia, ako to je v prípade nášho Slnka.