Chcete vedieť skutočnú pravdu o Ukrajine? TU JE! 1.časť

07.03.2014 18:28

Arogancia, preceňovanie sa a ziskuchtivosť Washingtonu ohrozujú nás všetkých

 

Aj v niektorých kruhoch USA, kde patria o.i. Rick Rozoff, Michel Chossudovsky, Stephen Lendman, Paul Craig Roberts, narastajú obavy z nebezpečia, ktoré v Ukrajine vyvolal Washington a prinútil aj EÚ, aby jeho agresiu voči Moskve plne podporil. A bezmocná zbabelá EÚ poslušne vykonáva príkazy USA, aj keď obrazne povedané, nebezpečne píli na konári, na ktorom sama sedí.

Bábkoví politici samozvanej  kyjevskej (v žiadnom prípade nie ukrajinskej) vlády, ktorých Washington chce dostať k moci, stratili kontrolu nad dobre organizovanými a vyzbrojenými pravicovými radikálmi a neonacistami, ktorí prenasledujú a terorizujú Židov a Rusov a vsetkých tých, ktorí nie sú za nich. Krym nebol nikdy ukrajinský, ale ruský, podobne ako Kosovo nebolo nikdy albánske, ale vždy len srbské. Nikita Chruščov urobil z dnešného pohľadu veľkú chybu, keď ho v roku 1954 takpovediac prenechal Ukrajinskej socialistickej republike, ako súčasti Sovietskeho Zväzu. Krymská vláda neuznáva nezákonnú vládu v Kyjeve, ktorá sa dostala do kresla ilegálne a oficiálne požiadala Moskvu o ochranu. Príslušníci ukrajinskej armády, umiestnení na Kryme, prebehli takmer kompletne k Rusom (o tom neinformujú žiadne západné médiá). Putinova vláda oznámila, že poskytne ochranu aj niekdajším ruským provinciám na východe Ukrajiny.

Bol to už Alexander Solženicyn, nositeľ Nobelovej ceny (ktorý svojho času odišiel pred stalinistickým komunizmom do USA, krajiny, o  ktorej tak naivne veril, že v nej nájde ideálnu demokraciu a najvyššiu slobodu; napokon po viacerých rokoch, keď čoraz viac strácal ilúzie o USA, zhnusený a sklamaný pomermi v tejto krajine, sa vrátil do rodného Ruska, kde prednášal roky o skutočnej tvári USA a tamojšieho kapitalizmu), čo pred mnohými rokmi poukázal na to, že to bola veľká hlúposť komunistickej strany ZSSR prenechať časť Ruska, ktorá historicky patrila jednoznačne k nemu a mala k nemu silnú väzbu, Ukrajine. 

Treba však pripomenúť, že v tom čase, keď sa to stalo, tak tento ťah Moskvy bol vo vtedajších politických pomeroch, podľa všetkého, zmysluplný. Ukrajina patrila od osemnásteho storočia do cárskeho Ruska, ako jeho neoddeliteľná súčasť. Tým, že Rusi odovzdali časť ruských území Ukrajine malo prísť k oslabeniu a potlačeniu stále ešte aj po druhej svetovej vojne v Ukrajine silných nacistických elementov a štruktúr, ktoré bojovali spolu s Hitlerovými okupačnými armádami proti Sovietskemu Zväzu. Určitú rolu pri rozhodnutí Nikitu Sergejeviča zohrala pravdepodobne aj skutočnosť, že jeho rodičia sa v roku 1908 presťahovali z Ruska do Ukrajiny a on tam vyrastal.

Ale toto rozhodnutie sa ukázalo ako fatálne pre dnešné Rusko a jeho geopolitickú situáciu až potom, keď prišlo k rozpadnutiu sovietskeho impéria. Na silný tlak Washingtonu a pod dojmom jeho veľkých sľubov sa Ukrajina stala samostatným štátom a v rámci novej politickej konštelácie si už podržala ruské územia, pretože Rusko za Gorbačova a Jeľcina bolo ekonomicky, ale aj vojensky, veľmi oslabené a nedokázalo sa postaviť s dôrazom za to, aby dostalo z Ukrajiny späť svoje územia. 

 

Môj komentár:     

 

Po tejto politicko-historicky objektívnej analýze a opise reálnej situácie v Ukrajine je jasné, že Rusko je v práve a nerobí absolutne nič, čo by bolo  v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami a medzinárodným právom. To v tomto prípade porušujú opakovane Američania a EÚ.   

 

                  pokračovanie nasleduje