Dokončenie, 2. časť: Sociálne médiá sú najsilnejšou drogou ľudstva a najväčšou pascou slobody indivídua

Veľkým paradoxným fenoménom našej psychy - narušenej doslovne už patologickým konzumom všetkého, čo umožňujú sociálne médiá - je nasledovná skutočnosť.

Príklad : Rodičia dvanásťročnej dcéry bez najmenšieho problému dajú na Facebook jej fotografie v plavkách. Keď si ich tam niekto ( v podstate ktokoľvek)  pozrie, nie je na tom nič, absolútne nič závadné. Ale ak by ten dotyčný niekto prišel k týmto rodičom, zazvonil pri dverách ich bytu a povedal, že by chcel vidieť  ich dcéru v plavkách, tak by to bol pre nich vrcholne amorálny akt a celkom iste by ho udali na polícii.

Filozoficky vyjadrím tento nezmyselný paradox našej pokrivenej morálky takto: Našu súkromnú sféru pokladáme za niečo jednosmerné, podobne jednosmernej ulici, kde je premávka dovolená len jedným smerom. Ak „šípka“ z našej privátnej sféry smeruje von, je to pre nás v poriadku. Ak by však odrazu smerovala dovnútra, tak nás to hneď vyvedie z rovnováhy. To je ale absurdná „chyba nášho myslenia“ a sociálne siete tento problém ešte viac zosilňujú.

Môj názor je, že spoločnosť by mala ľudí, užívateľov sociálnych médií, najmä mladistvých, chrániť samých pred sebou pred touto nebezečnou drogou.

Ďalšie obrovské nebezpečie, ktoré súvisí so sociálnymi sieťami a z nich nepriamo vyplýva (ešte donedávna bolo podceňované aj odborníkmi), je už teraz nekalkulovateľné riziko s umelou superinteligenciou. Ja som už pred viac ako dvadsiatimi rokmi v mojej knihe Tajomstvá kozmu prognostikoval, že ľudstvu hrozí panstvo superinteligentných robotov. Medzičasom je to už diskutovaná téma aj vo vedeckých kruhoch.

Mimochodom, bol to Angličan Alan Turing, kto položil základy umelej inteligencie. Bol géniom, stal sa aj hrdinom vojny, ale aj tragickou figúrou.

Umelá inteligencia urobila v posledných rokoch obrovský pokrok. A tak, ako nás už dnes sociálne siete fakticky totálne ovládajú a manipulujú, tak to bude za niekoľko desaťročí, najneskôr ale do sto rokov, aj s umelou superinteligenciou, avšak s oveľa hrozivejšími dôsledkami pre ľudstvo.

V extrémnom prípade, ktorý je však veľmi pravdepodobný, nás robotická inteligencia úplne „stiahne z premávky“ – so všetkými konzekvenciami.

Preto by sme mali investovať oveľa menej do robotickej inteligencie. A konečne prestať s tým, čo nás priam démonicky fascinuje a ovláda, a to je vytváranie a konštruovanie robotov, ktorí majú byť čo najvernejším duplikátom nás samých. 

Dokonca myslíme už aj na to, že chceme skonštruovať robotov, ktorí majú byť schopnejšou a dokonalejšou variantou človeka. Niečo také bude ale osudovou a smrteľnou chybou ľudstva. Z tejto nebezpečnej hry, ktorá nás môže pripraviť o všetko, by sme mali čo najskôr vystúpiť. 

Obávam sa však, že je ale už neskoro, a tak ako nedokážeme vytvoriť svet bez zbraní, v ktorom by nikto nikoho neohrozoval, tak sa už nedokážeme zrieknuť pocitu, že sme schopní -  a tak podobní bohom - vytvoriť "bytosti" s dokonalejšími schopnosťami, ako ich máme my. Pritom celkom zabúdame, alebo nechceme akceptovať, že nás napokon navždy zvrhnú z nášho trónu.