Európskej zahraničnej politiky sa po vzniku EU pirátskym spôsobom zmocnili neokonzervatívci USA – následky sú fatálne pre celý svet

Politické hackovanie a infiltrácia: Takto boli o.i. napr. nemeckí Zelení a európske odbory privedené na politický kurz USA.

Európska zahraničná politika bola „unesená, zajatá“ a zmanipulovaná americkými neokonzervatívnymi záujmami.

Toto americké „zajatie“ predstavuje vážnu hrozbu pre európsku demokraciu i pre globálnu bezpečnosť.

Hrozbou pre globálnu bezpečnosť je, že Európa je teraz zachytená vo vojne amerických neokonzervatívcov proti Číne a Rusku. Ohrozenie demokracie prichádza, keď si európski voliči začínajú uvedomovať, že boli zradení, čo vysvetľuje ich odmietanie politického establishmentu.

Následky politického hackerského útoku sú jednoduché a strašné, no ich odhalenie je náročné. Status quo je privilegovaný a nepríjemné skutočnosti si neradno priznávať.

Čo ale je neokonzervativizmus a kto sú neokonzervatívci?

Neokonzervativizmus je  neúprosná a brutálna politická doktrína USA, ktorá sa stala doslova betónovým fundamentom zahraničnej politiky USA od  90. rokov.

Jej „posvätná“ politická dogma hovorí, že už nikdy nesmie existovať cudzia mocnosť ako bývalý Sovietsky zväz, ktorá by mohla ohroziť a napadnúť globálnu hegemóniu USA.

Táto doktrína dáva USA „právo“ presadiť svoju vôľu kdekoľvek na svete, a to akýmkoľvek spôsobom, čo „vysvetľuje“, prečo majú USA do 800 základní v 80 krajinách, vrátane území blízko Ruska a Číny.

Túto doktrínu najprv presadzovali tvrdohlaví a bezohľadní republikáni ako Dick Cheney a Donald Rumsfeld a potom ju prijali aj demokrati ako Hillary Clinton a Barack Obama.

Preto je o to nebezpečnejšia, že sa plne presadila v oboch politických stranách v USA.

Navyše, Demokrati jej teraz vdýchli  „zákerné morálne krytie“ tvrdením, že USA sa zaviazali chrániť demokraciu a ľudské práva po celom svete.

Jeden z príkladov v tejto histórii je „zapojenie“ USA do európskeho odborového hnutia počas studenej vojny. Tento príbeh je ilustrovaný kariérou Jaya Lovestonea, ktorý bol funkcinárom odborového zväzu a agentom CIA a údajne bol jedným z piatich najdôležitejších ľudí v skrytej mocenskej štruktúre USA počas studenej vojny.

Lovestone viedol tajnú hackerskú operáciu, ktorá mu zabzpečila významný vplyv v európskom a medzinárodnom odborovom hnutí, a stopy tohto vplyvu stále zostali.

Lovestoneov model poskytol operačnú šablónu na manipuláciu a „zajatie“ odborového hnutia , existujú však dôvody domnievať sa, že bol použitý aj na hacknutie nemeckej strany Zelených.

Zelení majú svoje politické korene v mierovom hnutí zo 70. rokov, ktoré sa razantne a konzekventne postavilo proti umiestneniu amerických taktických jadrových zbraní v Nemecku.

Bojovali proti vláde a demonštrovali a mlátili sa s políciou. Na ich čele bol Joška Fischer, neskorší minister zahraničných vecí.

Annalenu Baerbock by boli hnali od seba s bičom,  ako voľakedy Ježiš farizejov z chrámu svojho Otca.

Dnes sa však Zelení pod vedením Baerbock stali vedúcou vojnovou stranou v Nemecku a dôležitým spojencom záujmov neokonzervatívcov USA.

Okrem toho táto zlovestná aliancia spôsobila aj vážne škody na životnom prostredí, čo je v úplnom rozpore s politickým cieľom Zelených.

Politické hackerstvo dnes funguje tak, že vláda USA a jej korporátni partneri vyvíjajú tlak na iné krajiny. Robia to tak, že podporujú spriatelených politikov a podporujú finančne novinárov a akademikov, ktorí pracujú pre ich záujmy.

Think tanky sú dôležitým nástrojom tohto druhu hackerstva. Poskytujú miesto a javisko pre politikov a profesionálov mienkotvornej triedy a rozvíjajú politické naratívy, ktoré sú potom privádzané do širšej politickej scény spoločnosti.

Poskytujú tiež intelektuálnu „dôveryhodnosť“, ktorá legitimizuje príbeh neokonzervatívcov a jeho autorov.

Medzi známe think-tanky patrí German Marshall Fund, National Endowment for Democracy, Council on Foreign Relations, Carnegie Endowment for International Peace, Atlantic Council a Hoover Institution na Stanfordskej univerzite.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj obrovské honoráre za prednášky úradujúcich politikov slúžiacich neokonzervatívcom USA. Súčasní politici sú odmenení aj “špeciálnymi“ prácami na čiastočný úväzok.

Politici, ktorí dočasne odišli z politiky, dostávajú ešte lepšie platené funkcie, čo je investíciou do budúcnosti. Služby bývalých manažérov sú tiež spojené s neuveriteľnými poplatkami za rečnícke stretnutia a ad hoc poradenské úlohy.

Takéto praktiky sú obzvlášť zrejmé v britskej politike. Odmeny a kompenzácie sa líšia v závislosti od vnímanej hodnoty a systém neokonzervatívcov je otvorený pre politikov všetkých vrstiev.

Medzi tých, ktorí poberajú takéto výhody, patria celebrity ako Tony Blair a Boris Johnson, ako aj menej významné osobnosti ako Theresa May a Gordon Brown, ako aj Liz Truss. Zdá sa, že Keir Starmer má solídne vyhliadky do budúcnosti, keďže podporuje politiku USA voči Ukrajine a Blízkemu východu.

V Nemecku je bývalý líder Strany zelených Joška Fischer veľkým príjemcom tohto systému a vyhlásil sa za silného zástancu postoja USA k Ukrajine a Rusku.

Je to ten istý Fischer, ktorý voľakedy išiel na barikády proti NATO a proti umiestneniu okupačných vojsk USA v Nemecku.

Za peniaze a uznanie od Američanov sa stal judášskym zdradcom svojich vlastných ideálov!

Taký je svet, ktorí chcú ľudstvu nanútiť neokonzervatívci USA.