Jeho motto bolo: Všetci sme povolaní k slobode, ale len málo z nás ju nájde a nezľakne sa jej.
Sartre je filozof, ktorý je mojím veľkým idolom a pre mňa osobne aj najvýznamnejším filozofom. S jeho definíciou slobody a jej napĺňania vlastným spôsobom života, som sa vždy identifikoval.
Narodil sa 21. júna 1905 v Paríži. Keď mal dva roky, zomrel mu otec. Matka sa s malým Jeanom Paulom presťahovala k starým rodičom. Boli veľmi vzdelaní a mali obrovskú knižnicu. V nej sa Sartre naučil už veľmi skoro milovať knihy. Mal sotva osem rokov, keď začal sám písať krátke historky. Jeho starý otec bol autorom a veľmi podporoval talent a fantáziu svojho nadaného vnuka.
Sartre bol už na gymnáziu známy ako rebel a odporca konzervatívnej výchovy. Už v tom čase vedel, že sa chce stať spisovateľom. Od roku 1924 navštevoval ako štipendiant elitnú vysokú školu École Normale Supérieure v Paríži. O päť rokov neskôr ju ukončil ako najlepší. Druhým najlepším absolvetnom sa stala jeho spolužiačka Simone de Beauvoir. Zaľúbili sa a sľúbili si večnú vernosť.
Vernosť? Áno, vernosť. Vernosť v láske však mal Sartre definovanú úplne inakšie, ako ju ponímala vtedajšia konzervatívna spoločnosť. Pre neho sex a verná láska nepatrili bezpodmienečne k sebe a nesúviseli spolu. Aj preto navrhol Simone otvorený vzťah. V ňom mali mať obaja slobodu pre sex aj s inými partnermi. Podmienka bola, že v takom prípade ten, ktorý bude mať nezáväzný sex s niekým iným, vždy toho druhého o tom informuje.
Simone s tým súhlasila, aj keď jej to neraz padlo ťažko. Aj ona rojčila o slobode, ale Sartrova absolútna sloboda nebola pre ňu ľahká. Hoci sa nikdy nezosobášili, ostali 50 rokov párom.
Sartre svoju slobodu miloval nadovšetko. Veľa cestoval a neraz bol aj v Nemecku, kde navštevoval prednášky filozofa Edmunda Husserla.
Ako profesor považoval svojich žiakov za svojich mladých priateľov - aj v tom bol kus jeho slobody, že sám seba nepovažoval za žiadnu autoritu. Napriek tomu ho iní uctievali a videli v ňom autoritu. Bol charizmatickou osobnosťou a ženy ho priam zbožňovali. V dopisoch Simone opisoval podrobne svoje sexuálne zážitky s inými ženami.
Bol výborným pozorovateľom a vo svojich publikáciach dokázal skvele psychologicky analyzovať strachy a obavy ľudí svojej doby. Jeho prvý román vyšiel v roku 1938. Opisuje v ňom duševný život istého traumatizovaného muža, ktorý postupne začína chápať, aká je skutočná realita, ktorá je ukrytá za povrchným vonkajším svetom.
V nasledovnom roku uverejnil zbierku krátkych historiek pod názbom Múry. Tým si už urobil meno a stal sa známym autorom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny, bojoval ako 34-ročný proti Nemcom a bol v Trieri zajatý. V roku 1941 ho Nemci prepustili na slobodu.
O dva roky neskôr uverejnil svoju významnú publikáciu, azda najvýznamnejšiu: BYTIE alebo NEBYTIE. V nej Sartre tvrdí, že život nemá v podstate zmysel, lebo že na svet prídeme každý bez toho, aby sa nás niekto opýtal, či to vôbec chceme. Podľa neho neexistujú žiadne tzv. večné pravdy. A tak sme len herci, ktorí hrajú svoju predpísanú rolu.
Už v roku 1945 si vydobyl meno výnimočného filozofa. Stal sa známy aj tým, že so svojimi priateľmi sedával v parížskych kaviarňach a viedol filozofické diskusie o existencializme - tak nazval svoju filozofiu.
Bol aj náruživým fajčiarom a miloval víno - vydal viaceré romány a filozofické diela. Po celý život za zastával slabých a utláčaných. Počas celého života z filozofov najviac obdivoval Karola Marxa. Bol veľkým odporcom amerického imperializmu a odsudzoval USA za vojnu vo Vietname.
V roku 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru, lebo sa jej názov spájal s firmou Nobel, ktorá bola stále aktívna v zbrojárskom priemysle.
Zomrel v roku 1980 a je pochovaný v Paríži na cintoríne Montparnasse, vedľa svojej celoživotnej partnerky Simone de Beauvoir, ktorá zomrela o šesť rokov neskôr.
