Galina Balašová - kozmická dizajnerka sovietskych vesmírnych lodí

Študovala architektúru, maliarstvo a sochárstvo na renomovanej vysokej škole v Moskve  a štúdium ukončila v roku 1955. Je prvou a dosiaľ jedinou ženou na svete, ktorá bola veľa rokov dizajnerkou a vnútornou architektkou pre kozmický program. V roku 1964 bola vymenovaná za šéfinžinierku sovjetskeho kozmického programu pre lety na Mesiac, ktorého mesačný orbiter bol síce kompletne funkčne vypracovaný, ale nebol nikdy nasadený. Jej práca spočívala v umeleckom a funkčnom vybavení priestorov v sovjetskych vesmírnych lodiach. Tiež  bola zodpovedná za výber vhodných materálov, za vnútorné osvetlenie, nábytkovú výbavu a za ich spoľahlivú funkčnosť v stave bez váhy.  Okrem iného vyvíjala interiéri pre Voschod, Sojus a pre bázové moduly vesmírnych staníc Mir a Buran. Cockpit a obývacie časti stanice Mir, ktoré vyvinula, boli s malými modifikáciami prevzaté do vesmírnej stanice ISS, ktorá v súčasnosti obieha Zem.

Galina je súčasne aj jedinou ženou histórie kozmických letov, ktorá bola účastná na vývoji viacerých generácií kozmických lodí. Pre kozmické programy pracovala 26 rokov.

Z dôvodov prísneho utajovania sovjetskych kozmických programov bola jej práca dlhý čas neznáma.

Až do svojich dvadsiatichpiatich rokov, kedy sa v roku 1956 vydala za fyzika Jurija Pavloviča Balašova, nemala Galina ani potuchy, že už za niekoľko rokov sa jej intelekt, jej záujem a nadšenie naplno obrátia ku kozmu. Dovtedy ju ani fyzika ani astronómia nijako zvlášť nezaujímali. Ale už čoskoro po svadbe sa to malo úplne zmeniť. Jurij bol nadaným a zanieteným fyzikom a jeho veľkou láskou, dávno predtým ako spoznal Galinu, bola astronómia a všetko to, čo súviselo s letmi do kozmu. Netrvalo dlho aj Galina sa začala pod manželovým vplyvom zaoberať fyzikou i kozmom.

Jurij začal pracovať hneď po ukončení štúdia v obrovskom konštrukčnom oddelení OKB1 svetoznámeho raketového konštruktéra Sergeja Koroljova v bizkosti Moskvy. O rok neskôr Jurij sprostredkoval prácu aj pre Galinu v tom istom oddelení.

Po úspešnom lete Jurija Gagarina v roku 1961 do kozmu sa začalo pracovať na takých kozmických lodiach, v ktorých by sa dalo v rámci možností aj pohodlne a esteticky  bývať. Galinu navrhol jej šéf za vedúcu architektku projektu: Vhodné bývanie na kozmických lodiach. Po krátkych úspešných pohovoroch sa ňou stala. Všetci, ktorí pracovali v uzavretom a prísne stráženom veľkom objekte, kde sa všetko točilo len okolo kozmických letov, mali prísne zakázané hovoriť o svojej práci s niekym, kto nepatril k ich projektom.    

Keď v roku 1975 pri spoločnom projekte Sovjetov a Američanov, pri projekte Sojuz-Appolo, prišlo k ich stretnutiu v kozme, tak americkí astronauti sa netajili svojou závisťou, keď videli, aké pekné bývanie majú v svojom kozmickom "plavidle" ich ruskí kolegovia. Ich mobiliar nebol ani zďaleka taký pekný a pohodlný, ako ruský a vo svojom Appole nemali ani žiadny salón. V Sojuse bol pekny okrúhly salón. To bola zásluha Galiny.

Hoci Galina išla už v roku 1990  do penzie, o kozmos sa zaujíma stále. Dnes, keď má 82 rokov, tak pracuje stále. Pracuje ako umelkyňa, ktorá maluje a ako hrdo hovorí, tak si so svojimi obrazmi aj dobre zarobí. Jej penzia je nízka a prízvukuje, že teraz žije materiálne oveľa lepšie, ako keď pracovala na kozmických programoch. Len prednedávnom vystavovala s veľkým úspechom - aj  za prítomnosti médií - svoje obrazy a výkresy svojich kozmických mobiliárov v Dome umenia v nemeckom Bonne.