Má kométa 67P, ktorá obieha Jupiter, ľudskú tvár ?

Približne 400 miliónov kilometrov od Zeme obieha sonda  „Rosetta“  malú kométu 67P. 

DLR - Nemecké centrum pre raketové lety umiestnilo na Twitteri senzačný záber kométy 67P/Tschurjumow-Gerassimenko. Sú na ňom výrazné obrysy obrovskej ľudskej tváre. Vyzerá to tak, akoby kométa mala tvár. Záber zhotovila sonda "Rosetta" zo vzdialenosti 285 kilometrov. 

Kométa sa vyznačuje širokými rovinami a zvlnenými štruktúrami s ostrými hranami. Jej rozmery sú 4 x 3,5 km. Obežná dráha kométy má za sebou pohnutú premenlivú históriu. Pôvodne mala neobyčajne veľkú periódu obehu. Počas veľkého priblíženia sa k planéte Jupiter prišlo k jej narušeniu a Jupiter kométu vtiahol do svojho gravitačného poľa a premenil jej dráhu na "krátkoperiodickú". Kométa obieha Jupiter rýchlosťou 33,5 km za sekundu.

MPS - Max-Planck Inštitút pre výskum slnečnej sústavy hovorí o bizarnej kráse "ľudskej tváre" kométy. Holger Sierks, vedúci Osiris-tímu, zodpovedný za kamerový systém "Rosetty", povedal, že zábery s takou ostrosťou detailov ešte nevideli. 

Európska sonda "Rosetta" sa momentálne pripravuje na pristátie na kométe v novembri 2014. Ešte nikdy sa podobné pristátie na nijakej kométe nekonalo. V súčasnosti obieha sonda kométu vo vzdialenosti 100 kilometrov a cesta k nej jej trvala 10 rokov. Je riadená z kontrolného centra Európskej kozmickej organizácie ESA v Darmstadte. Vedec Paolo Ferri z ESA povedal, že informácie, ktoré im sonda dosiaľ sprostredkovala o kométach, prevýšili mnohonásobne to, čo doteraz o nich bolo známe. 

Vedci z ESA hľadajú teraz vhodné miesto na kométe, na ktorom môže vysadiť svojho robota menom Philae. Problémom pre vedcov je veľmi slabá príťažlivosť kométy a jej veľmi nerovnomerný, zvrásnený povrch. Preto je ťažké nájsť vhodne veľkú pristávaciu plochu. Okrem toho je kométa aktívnym telesom, ktoré vyráža do kozmu prach a plyny, a to všetko musia vedci zohľadniť pri pristávacom manévri sondy.

Kométy sú najstaršími a prakticky v priebehu miliónov rokov aj takmer celkom nezmenenými zvyškami gigantického disku kozmického prachu, z ktorého pred 4,6 miliardami rokov vznikla naša slnečná sústava.  

Ostáva dúfať, že "Rosetta" nám pomôže vyriešiť aj záhadu "ľudskej tváre" na kométe 67P.