Najlegendárnejší básnik a spisovateľ západnej kultúry – Homér

Žil v 8. storočí p.n.l. Nepoznáme presné miesto jeho narodenia a nevieme s istotou ani to, kde zomrel.

Homérom začína prvá revolúcia reflektívneho myslenia i prvá kultúrna revolúcia literatúry. Možno povedať aj to, že až Homér stelesňuje skutočný začiatok literatúry západnej civilizácie.

Ale Homér reprezentuje aj niečo iné – niečo absolútne jedinečné. Jeho veľkolepé diela, ktoré boli prvými svetovými bestsellermi, nám otvárajú pohľad – a to po prvý raz – na starogrécku politickú scénu a na starogrécke politické myslenie.

Jeho svetoznáme rozsiahle diela Ilias a Odysea sú neobyčajne komplexné a obsahujú spolu takmer 28 000 veršov.

Sú neobyčajne vzrušujúcim dynamickým čítaním, plným napínavých dobrodružných a dejovo náročných udalostí, ktoré  sa odvíjajú v rámci skvele zrežírovanej dramatickej osnovy.

Najprv slepý básnik Homér vytvoril Ilias a keď uvidel jej obrovský úspech, tak urobil presne to, čo aj dnes robí každý moderný autor, ktorému sa podaril literárny „trhák“.

Rýchlo využil nadšený obdiv a veľkú priazeň čitateľov a vytvoril druhé dielo na podobnom základe – Odysea. To sa stalo rovnako úspešným a Homérovi bola dopriata navždy nehynúca sláva a obdiv.

Ilias opisuje únos krásnej Grékyne Heleny Parisom, synom trójskeho kráľa Priama.

Helena bola manželkou kráľa Sparty Meneláa. Spolu s mykénskym kráľom Agamemnónom a Odyseom kráľom Itaky sa Meneláos vydal  na čele veľkého vojska do Tróje, aby tam oslobodil Helenu.

Trójska vojna trvala celých desať rokov a práve jej priebeh je ústredným motívom rozprávania o Ilias.

Obe diela vytvoril Homér neobyčajne majstrovsky a žiadny superlatív nestačí na to, aby sme dostatočne ocenili jeho majstrovstvo, a to o to viac, že nič podobné predtým neexistovalo a nemal sa preto o čo oprieť – a tak sa mohol oprieť len a len o seba.

Homéra obdivovali už všetci veľkí starogrécki filozofi, počnúc Sokratom, Aristotelom, Archimedom, Platónom, atď. Už v ich časoch bol obrovskou legendou.

Tento fenomenálny básnik patril a patrí k povinnému čítaniu každého Gréka v každom storočí.

Hoci Homér opisovl desťročnú vojnu, tak ju nikde ani slovom nezveleboval. Práve naopak.

Napríklad v Iliade popri scenérii Achájcami oblahnutej Tróje sú aj mnohé epizódy opisujúce skvelým spôsobom stavy pokoja a kľudu, keď práve nerinčia zbrane. Sú tam jedinečné opisy jednoduchého vidieckeho života – nádherný je opis žatvy i vinobrania.

To Homér na inom mieste dopĺňa a podčiarkuje, keď hovorí, že všetko to, čo je človeku a spoločnosti najdôležitejšie,  je možné zhotoviť a zorganizovať len vtedy, keď zbrane mlčia a národy nekujú vojnové plány.

Homérov vplyv na svetovú literatúru bol obrovský a to tak v staroveku, stredovku i v novovku. Ovplyvnil tisícky literátov, ale i filozofov a mysliteľov.

Goethe, Schiller, Fichte, Herder, Dostojevskij, Gogoľ a nespočetní ďalši sa nadchýňali jeho prácami a všetci klasickí grécki a rímski autori ho doslova zbožňovali.

A pre skutočného milovníka literatúry sú jeho nezabudnuteľné diela aj dnes vrcholným pôžitkom.