Mozog spotrebuje zo všetkých orgánov ľudského tela najviac energie. Je to energia vo forme glukózy a mozog vyžaduje od tela, aby mu každý deň dalo z nej k dispozícii okolo 130 gramov, a to za každú cenu a v každom prípade.
Aby telo urobilo to, čo mozog od neho bezdpodmienečne vyžaduje, tak na to vyvinul špeciálnu metódu, ktorú možno označiť ako nútenie a či vydieranie.
K tomu telu slúžia jeho zásobovacie bunky, takzvané astrocity, ktoré vystavia niečo také ako objednávku na 130 gramov glukózy a vyšlú ju z mozgu von.
Následne musí byť táto objednávka aj rýchlo a spoľahlivo vybavená. O to sa starajú špeciálne neuróny v hypotaláme (ten sa nachádza v medzimozgu a je riadiacim centrom pre náš nervový vegetatívny systém), ktoré vyšlú rozkaz do sympatického nervového systému, aby blokoval inzulínovú sekréciu beta-buniek.
Všetky svaly a tukové tkanivá tela sú v dôsledku toho odrezané od dodávky glukózy a v tom čase dostáva mozog celú glukózu, ktorú telo produkuje. Až keď z nej dostane uvedených 130 gramov, ohlásia astrocity koniec potreby glukózy neurónom v hypotaláme a tie ukončia blokádu glukózy pre ďalších záujemcov tela o ňu a tí potom majú zas k nej prístup až do nasledujúcej blokády.
Laboratórne pokusy s ľuďmi, ktorí dlhšiu dobu neprijímali nijakú potravu, ukázali, že počas dlhého hladovania všetky orgány tela stratili až do 40 percent svojej hmotnosti, ale mozog nestratil absolútne nič. Mozog aj v takých zlých časoch pracuje na plné obrátky a jeho neuróny v hypotaláme vysielajú neustále signály, ktoré nás nútia zjesť čokoľvek, len aby to dodalo telu kalórie. Mozog si z toho zoberie glukózu a zvyšok sa uloží v tukových vrstvách tela.
Tučnota je svojím spôsobom do istej miery teda zapríčinená aj egoizmom nášho mozgu, ktorý sa v prvom rade stará len sám o seba.
