Najväčší mozog sveta je v Japonsku. A je superinteligentný

Západný svet Japonsko veľmi dlho podceňoval. Ešte pred sto rokmi bol Západ presvedčený, že Japonci sú zaostalým národom a že ich mozgy nemajú žiadny zmysel pre vedu a techniku a že za vyspelými západnými kultúrami budú čoraz viac zaostávať.

Ako sa ale už veľmi skoro ukázalo, tak to bol obrovský omyl. Japonci Európu takmer vo všetkom v oblasti vedy a techniky predstihli.

Len málokto v Európe počul niečo o Tsukube.

A sme pri tom, čo som nazval najväčším mozgom na svete. Je to najvýznamnejšie mesto Japonska a mnohí, ktorí ho dobre poznajú a nie sú Japonci, tvrdia, že  je najvýznamnejším mestom na svete.

Jeho význam spočíva v tom, že nikde na svete nie je zhromaždené také množstvo múdrych a geniálnych mozgov ako v Tsukube. V tejto gigantickej fabrike na nové myšlienky a objavy žije okolo 13 000 špičkových vedcov a všetci pracujú na mimoriadnych projektoch, ktoré  extrémne ovplyvnia našu civilizáciu v najbližších 50 rokov. Tsukuba samotná žije už teraz v mnohých aspektoch v budúcnosti, niekde okolo roku 2050 a neskôr. Mnohé sny budúcnosti sú tam už realitou.

A japonský štát investuje do mesta neustále obrovské sumy. Až 42 percent z japonského rozpočtu pre vedu a techniku ide do Tsukuby. Tsukuba, 220 000 obyvateľov, nie je len mesto vedcov – žijú tam aj „normálni“ ľudia. Ale aj oni sú intelektuálne na vyššej úrovni, ako ľudia v iných mestách na svete. Môžu zadarmo využívať mnohé z toho, čo je k dispozícii geniálnym vedcom v Tsukube.  Okrem toho sú aj vnútorne s nimi prepojení a aktívne sa informujú o všetkom, čo im je dostupné, z ich výskumu. Mnohí z nich sa snažia im priblížiť a stať sa takí ako oni. Iní zas robia všetko preto, aby sa takými vedcami stali ich deti.

Len veľmi stručne a okrajovo niečo z toho, čo Tsukuba robí.

Nanotechnológia tam už realizovala niekoľko zázrakov, ktoré sú nám neznáme. Už dávnejšie vedci v Tsukube vyvinuli keramické materiály, ktoré možno tvarovať za studena. Sú zložené z kryštálov pozostávajúcich len z niekoľkých atómov.

Skvelé úspechy dosiahli aj biológovia. Okrem iného už pred niekoľkými rokmi vypestovali paradajkový strom, na ktorom sa urodí  do 10 000 paradajok.

Nielen spôsob práce japonských vedcov je odlišný od nášho, ale predovšetkým ich myslenie a ich riešnie problémov.

Zásadne platí, že keď západní vedci riešia nejaký problém, tak sa ho pokúšajú rozložiť na jednotlivé jednoduché komponenty, aby potom s ich pomocou našli vhodný model riešenia celého komplexného problému.

Japonskí vedci tu postupujú celkom inakšie. Pracujú veľmi intenzívne s intuíciou a problémy posudzujú a vidia holisticky , teda celistvo. Intuitívne pochopenie a obsiahnutie problému je charakteristické pre Japoncov – a je Európanom veľmi vzdialené – nemožno to učiť na žiadnej vysokej škole.