O islame, ako mi o ňom rozprával môj arabský priateľ – 1. časť

Úvodom niekoľko poznámok:

Napísal som viacero kritických analýz a článkov o islame a predovšetkým o fundamentalistickom islame nielen na tejto webovej stránke, ale aj na iných platformách.

Dostal som na ne početné pozitívne odozvy od mojich čitateľov z niekoľkých štátov.

Prišli ma aj tri úbohé, veľmi primitívne a absolútne nevecné reakcie zo SR, ktoré používali hrubé a hanlivé slová a označovali ma za nenávistníka islamu a moslimov.

Je to absurdné, lebo nenávisť moje srdce nepozná. A som nielen kritikom islamu, ale som kritikom všetkých troch monoteistických relígií. Aj to je zadokumentované v mojej publicistickej činnosti. Moja kritika je vecná a podložená mojimi rozsiahlymi poznatkami z histórie a dlhoročnými štúdiami monoteizmu.

Nasleduje rozprávanie môjho moslimského priateľa, ktorý žije už niekoľko rokov v Paríži:

Ramadan – to je oslava a svätenie toho mesiaca, v priebehu ktorého Mohamedovi bol zvestovaný Korán - bol v mojom detstve mojím najmilším náboženským sviatkom.

Počas tridsať dní sme – naša rodina (žil som vtedy v Damasku), ale aj všetci veriaci – sa pôstili od východu slnka až do jeho západu. Tak ako to prikazuje Korán, nesmeli sme zjesť absolutne nič, ani len omrvinku chleba a vypiť ani len kvapku vody. Už to by bol hriech.

Korán zakazuje počas Ramadanu aj fajčenie, hádky, spory, nadávky. Dokonca ani sex medzi manželmi nie je dovolený. Všetky naše myšlienky sa  pokiaľ to je možné, nemajú upierať na svetské veci, ale na veci duchovné. Jedno, hoci aj celkom malé klamstvo, alebo jeden náruživý pohľad na manželku, prípadne ženy na manžela, znehodnotí a znesvätí pôst celého jedného dňa.

Náš Ramadan sa každý rok v čase posúva – ináč ako napr. vaše Vianoce, ktoré sa slávia vždy v tie isté dni. Každý rok sa začína o jedenásť až dvanásť dní skôr ako rok predošlý. Dôvodom je to, že kalendár moslimov je založený na mesačných fázach a nie na slnečnom cykle, na ktorom spočíva kresťanský kalendár Západu.

Keď pripadol Ramadan do obdobia letných horúčav, aké vždy vládli u nás v Sýrii, tak dodržať všetko to, čo tento sviatok od nás vyžadoval, bolo naozaj veľmi ťažké.

Pokračovanie nasleduje