Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; - 135. pokračovanie

„To je niečo, s čím sa dokážem plne stotožniť aj ja“, ozvala sa Ginette “ale najväčší omyl ortodoxnej biomedicínskej metódy vidím v tom, že zamieňa priebeh a proces choroby s jej skutočnou príčinou. Namiesto toho, aby sa medicína pýtala, prečo nejaká choroba vznikla, tak sa len pokúša pochopiť jej biologické mechanizmy, v rámci ktorých prebieha.

A tak sú podľa ponímania našej medicíny hlavnými aspektami každej choroby vždy len tieto mechanizmy, ale nikdy nie jej opravdivé príčiny. Podľa môjho názoru sa však ukrývajú príčiny takmer každej choroby vo viacerých súvislostiach, z ktorých prevažná časť sa nachádza vo vnútornom svete pacienta. Pritom si ale treba uvedomiť predovšetkým aj to, že ich účinky nie sú u každého človeka rovnaké.“

„Skvelé postrehy a úvahy, milá Ginette“, povedal uznalivo Vlado a dodal:

„Hovoríš presne v mojom zmysle. Rozoberme  tu napríklad len stručne také bežné, celkom obyčajné prechladnutie. Takému stavu sa v organizme darí len vtedy, keď je človek vystavený útokom jedného z viacerých možných vírov. Ale nie každý jedinec, ktorý je s takými vírmi konfrontovaný, aj skutočne ochorie. Prečo je to tak? Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Ochorie len ten, kto je v danom čase na takýto viruálny útok extrémne zle pripravený.

To závisí od viacerých faktorov, či okolností, ako napríklad od počasia, od únavy, stresu, momentálneho psychického stavu, od aktivity imunitného systému a od ďalších faktorov, ktoré súvisia s odolnosťou postihnutého útokom vírov. Aby sme preto mohli pochopiť, ako je možné, že prečo z dvoch ľudí, ktorí sú v tom istom čase rovnakým spôsobom atakované virmi spôsobujúcimi prechladnutie, jeden ochorie a ten druhý nie, tak musíme poznať a porovnať všetky zmienené faktory.

Toto je reálna situácia, ktorá sa v podstate opakuje takmer pri všetkých ochoreniach. Extrémny príklad choroby, ktorá je veľmi komplexná a životu veľmi nebezpečná, je rakovina. V uplynulých desaťročiach sa vynaložili obrovské sumy dolárov na jej výskum a na metódy jej liečenia. 

Vedci  intenzívne hľadali vírus, ktorý ju,  podľa nich, spôsobuje. Po dlhom čase napokon prišli na to, že neexistuje. Ich pozornosť sa preto upriamila na hľadanie iných možných príčin vzniku tejto zákernej choroby. V súčasnosti sú vedci presvedčení, že rakovinu zapríčiňuje výlučne kontakt s karcinogénnymi látkami. Napríklad s azbestom. Ak si však uvedomíme, ako mnoho ľudí s ním príde do styku a ako len veľmi málo z nich dostane rakovinu pľúc, ktorú spôsobuje, tak prídeme na to, že je to nezmysel. Pomer je totiž taký, že z tisíc ľudí ju dostane len jeden. 

pokračovanie nasleduje