Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 17. pokračovanie

20.10.2014 12:34
 

   „Hm, to som porozumel po francúzsky, čo si práve hovorila, lepšie povedané - to som sa domyslel. Francúzština znie pre moje uši prekrásne, je priam nenapodobniteľne melodická a zvučná, ale mne sa zda pre mňa veľmi ťažká a náročná. Predovšetkým jej výslovnosť je pre mňa veľmi ťažko napodobniteľná. Oveľa ľahšie sú pre mňa reči, kde sa slová tak vyslovujú, ako sa aj píšu. Napríklad taliančina alebo nemčina a samozrejme aj slovenčina."

   "Neobávaj sa tak veľmi mojej materčiny, milovaný. Uvidíš, že sa ju rýchlo naučíš. Budeš mať tú najlepšiu, najtrpezlivejšiu a najoddanejšiu uciteľku, akú si len vieš predstaviť a ktorá ťa naviac bude vyučovať aj s veľkou láskou", zasmiala sa Ginette a bozkala ho na ústa.

   "Lepšiu a krajšiu učiteľku si určite nedokážem ani len predstaviť. Ale budeš musieť mať skutočne veľkú trpezlivosť so mnou, lebo pred francúzštinou som mal vždy príliš veľký rešpekt. Od detstva som túžil naučiť sa tri jazyky - anglický, francúzsky a nemecký. Najľahšia bola pre mňa nemčina a hoci som sa jej venoval najmenej, tak sa v nej celkom obstojne dohovorím. Pre mňa však bola najdôležitejšia angličtina, a tú som sa doslova drel a hoci mi tiež padalo dosť ťažko sa ju naučiť, ovládam ju dobre.

Ale francúzštinu som dvakrát vzdal, bola mi priťažká, ale priznám, že som mal aj málo trpezlivosti, a tak viem len niekoľko francúzskych slov a tri či štyri bežné frázy."

    "Keď vieš anglicky a nemecky, tak sa ti bude ľahšie učiť po francúzsky, ako keby si vedel len po slovensky. Ukážem ti, že v našej reči sa nájde viac slov, ktoré sú podobné a či takmer rovnaké ako nemecké a anglické slová, len majú inú výslovnosť. A keby si vedel ešte aj taliansky, tak  by to bolo ešte jednoduchšie, lebo francúzština nie je vo svojej podstate nič iné, ako romanizovaná reč dávnych Frankov, teda Germánov. Sľubujem ti ale, že už za rok budeš lepší v nej, ako ja v slovenčine. Samozrejme, že aj ja sa teraz budem snažiť zdokonaľovať sa v tvojej reči.

    Teraz mi ale povedz, ako si praješ mať podávané raňajky - po slovensky alebo po francúzsky", povedala s roztopašným úsmevom Ginette a dodala:

    "Stará mama si dlho nevedela zvyknúť na francúzske raňajky a spočiatku hundrala, že si nikdy nemyslela,  že Francúzi sú takí nemóresní, lebo jedia ako prasiatka a že na Slovensku tak nejedávali ani najchudobnejší sedliaci."

    "Ked je tak", smial sa udivene Denis, "tak chcem už len preto vyskúšať, o čo ide pri tejto francúzskej nemóresnosti, lebo to vôbec ani len netuším."

     "Dobre, nechaj sa teda prekvapiť. Chvíľa strpenia a budeš si pochutnávať na francúzskych raňajkách a či na raňajkách po francúzsky, ale predstavuj si pritom, že by si tak raňajkoval spoločne s veľkou francúzskou rodinou, povedzme, že s piatimi osobami, ktoré vôbec nepoznáš." 

pokračovanie nasleduje