Paríž a jeho hviezdy - autentický príbeh na pokračovanie; 270. pokračovanie

Ginette sa usmiala a odpovedala mu s badataľným nadšením v hlase:

„Páči sa nám tu veľmi. Istanbul je mesto, ktoré má neobyčajný a doslova jedinečný šarm – Orient a Európa v ňom vytvárajú skvelú a s ničím iným neporovnateľnú symbiózu.

No a ľudia sú tu mimoriadne srdeční a priateľskí. A je to naozaj pre návštevníka z ďaleka veľmi zvláštny pocit, že tu môže takpovediac jednou nohou stáť v Európe a druhou už v Ázii. Už to zaručuje tomuto mestu na Bospore absolútnu mimoriadnosť, akou sa nevyznačuje žiadne iné mesto na svete. Je to predsa úžasný privilég, keď sa mesto rozprestiera na dvoch svetadieloch.“

„Áno, Turecko je prekásna krajina a Istanbul je jeho najžiarivejšou hviezdou, ktorej lesk pretrváva už dlhé stáročia a ľudia sú tu skutočne veľmi priateľskí.

Žiaľ, máme tu ale aj veľa chudoby a biedy. Politické pomery sú tu veľmi napäté a čo tomuto národu najviac chýba, tak to je demokracia – asi taká, ako som ju mal možnosť spoznať počas mojich rokov vo Francúzsku. Ale to tu ešte potrvá celé desaťročia, kým  u nás bude existovať niečo podobné.

Veľká väčšina mojich krajanov ešte má stredoveké myslenie a veľmi sa drží starých tradícií, ktoré by z veľkej časti mali byť už len prežitkom.

Naša súčasná vláda je vyslovenou fašistickou diktatúrou, aj keď sa to na prvý pohľad tak nejaví, lebo navonok sa všade pokrytecky dáva tak, ako keby bola čistou demokraciou.

Doma ale krvavo a brutálne prenasleduje všetkých liberálov a ľavičiarov – mučí a vraždí svojich legitimných odporcov tými najbrutálnejšími metódami. Potláča etnické menšiny a z nich najviac Kurdov, ktorých nechce uznať ako svojprávny a s Turkami rovnoprávny národ.

Ale turistov spravidla takéto veci nezaujímajú, čo je škoda, lebo by niečo mohli urobiť v prospech demokracie v Turecku. Kašľú na naše problémy, chcú si len užívať.“

Yilmaz sa odmlčal a odrazu pôsobil smutne a zadumane.

„My nie sme typickí dovolenkoví turisti, akých ste mali na mysli, ktorí cestujú do iných krajín len za povrchnou zábavou, príjemným rozptýlením a výhodným lacným konzumizmom.

Keď sme v cudzej krajine, tak sa tam zaujímame o všetko – o kultúru, históriu, politiku. Moja žena je psychologička a zaujíma sa intenzívne aj o sociálnu problematiku a v tej súvislosti aj o politické pomery a spolupracuje aj s francúzskymi médiami a tak má možnosť aj publikovať.

Ja som astronóm a som pracovne veľmi často v cudzine a nepozorujem pritom vždy len vzdialené hviezdy na oblohe, ale sledujem aj politické a spoločenské dianie.“   

Pokračovanie nasleduje