(Takmer) zabudnutý génius: Eratosthenés – objaviteľ geografie. Vedel, že Zem je guľa

Univerzálny starogrécky učenec Eratosthenés (276 – 194 p.n.l.) sa narodil v gréckom meste Kyréne na území dnešnej Lýbie. Na štúdiá odišiel do Atén. Prevažnú časť života strávil v Alexandrii, kde aj zomrel.

Patrí k tým vynikajúcim osobnostiam v dejinách vedy, od ktorých sa nezachovali nijaké obsiahlejšie písomné práce. Napriek tomu zanechal vo vede výrazné a nezmazateľné stopy.

Už vo veľmi mladom veku, v Aténach, bol uznávaným učencom. Ako 25 ročný prišiel do Alexandrie, kde sa veľmi rýchlo stal známym a rešpektovaným vedcom. Mesto bolo v tom čase jedným z najdôležitejších centier učenosti antického sveta a od čias Alexandra Veľkého malo výrazný helenistický charakter.

Od roku 246 bol na egyptskom tróne faraón Ptolemaios III. Bol veľkým ctiteľom Eratosthéna a zdôveril mu aj výchovu i vyučovanie svojho syna Filopatora. Keď skonal riaditeľ svetoznámej alexandrijskej knižnice, známy grécky básnik a filológ Kallimachos, tak ho Ptolemaios III. vymenoval za jej riaditeľa.

Eratosthenés bol aj jedným z najznámejších matematikov antiky a vyriešil niekoľko tzv. neriešiteľných problémov matematiky. Venoval sa aj jednému z troch najznámejších matematických problémov antickej matematiky – tzv. délskemu problému.

S jeho menom sa nerozlučne spája aj náuka o algoritmoch, konkrétne napr. s jeho vlastným algoritmom, ktorý dostal názov „sito“.

Eratosthenés sa preslávil aj ako jeden z nalepších astronómov antiky. S veľkou precíznosťou vypracoval hviezdny katalóg, kde zachytil niekoľko tisíc hviezd a udal aj veľkosti ich jasov.

Bol prvým astronómom, ktorý s veľkou presnosťou určil sklon ekliptiky k rovníku. To je uhol, ktorý zviera rovina ekliptiky s rovinou zemského rovníka. V súčasnosti je jeho hodnota  (v priebehu časov sa mení v rozmedzí približne troch stupňov) 23 stupňov a 27 minút.

Tento geniálny učenec vedel dokonca aj to, že Zem má formu gule a bol schopný vypočítať jej obvod. Určil ho na 41 750 kilometrov (samozrejme je to prepočítané na kilometre z dĺžkovej miery vtedajšej doby). To bola odchýlka od reality len o 4,2 percent.

Eratosthenés je pokladaný aj za objaviteľa geografie. Vo svojom trojdielnom diele stanovil všetky predpoklady pre vznik nového odvetvia vedy – geografie.

V ňom sa v vyjadril nasledovne:

„Ak chceme dostať dobrú predstavu o krajinách a územiach, tak musíme obsiahnuť čo najviac konkrétnych údajov o nich.“

Pritom bol sám autorom zoznamu názvov 400 známych miest, s určením krajiny, v ktorej sa nachádzali a s udaním ich lokalizácie na zemskom  povrchu na základe  kartografickej siete, ktorú sám zhotovil.

Tento výnimočný univerzálny mudrc písal okrem toho aj básne, vydal viacero filozofických traktátov, zaoberal sa aj s teóriou hudby a venoval sa aj histórii.

Bol prvým historikom, ktorý prišiel na ideu urobiť chronológiu zadokumentovaných historických udalostí a zaradiť ich do rôznych epôch, ktorým dal svojrázne názvy.

Jeho vzormi – od ktorých sa najviac naučil, čo neraz zdôrazňoval – boli Aristoteles a Archimedes.